Spev Kohúta

 

Keď som bol dieťa, zvyklo sa hovoriť, že deti sa bijú ako dvaja kohúti na dvore. Bolo známe, že dvaja kohúti sa na jednom neznesú. Z tohto predpokladu vychádzala aj povera dávať kohúta na strechy domov. Kohút, zvlášť červený, symbolizoval oheň. Ľudia verili, že ak vyletí kohúť na strechu, je to predzvesť ohňa a čoskoro dom zahorí veľkým ohňom. Preto na dom vopred vyvesili dreveného či železného kohúta. Ak by aj chcel kohút vyletieť na strechu, netrúfne si, lebo tento „dvor“ už je obsadený. Takto mala byť stavba chránená od nebezpečenstva ohňa. Povieme si, že je to taká typická  slovenská povera a len sa nad tým len pousmejeme. 

 

Avšak aj v túto dobu na strechách možno vidieť veterník. Nemyslím ten karamelový zákusok, ale medeného kohúta, ktorý ukazuje smer vetra. Moderná doba nám priniesla ľahšie spôsoby na sledovanie počasia. Stačí zapnúť televízor či rádio a v predpovedi počasia sa dozvieme presne, čo môžeme cez deň od počasia očakávať.  Kedysi si ľudia museli pomáhať sami, naučili sa čítať z prírodných javov, medzi ktoré patril neodmysliteľne i vietor. Každá zmena smeru vetra znamená zmenu počasia. Rýchla zmena vetra prinesie nestabilné počasie, naopak pomalá, stabilné počasie. Zhoršenie počasia či dážď možno očakávať, ak je vietor počas dňa neustálený, mení smer a silu. Pritom veterníky majú za sebou dlhú životnú púť. Nálezy potvrdzujú, že existovali už minimálne 1800 rokov p.n.l. na území Akkadskej ríše, kde boli vyrábané z dreva a mali tvar vtáka (pravdepodobne išlo o vranu).

 

Kohút bol tradičným zobrazením na veterníku  takmer vo všetkých civilizáciách, ktoré veterník poznali a využívali. Dôvody sú jednoduché. V prvom rade sa kohút požíval kvôli jeho ideálnemu anatomickému tvaru. Vzpriamená hlava aj chvost ponúkajú totiž vhodné vyváženie pre veterník. Druhým dôvodom je kohút ako symbol vítania nového dňa a bdelosti. A tu sa zastavíme. Aj pre Židov bol kohút symbol bdelosti. Niet divu, že Ježiš v evanjeliu Prvej adventnej nedele spomína práve toto zviera. Spev kohúta naznačoval nový deň. Aj pri predpovedi Petrovej trojitej zrady, Ježiš spomína spev kohúta. Nedeľné Božie slovo bude končiť práve slovíčkom: „Bdejte!“

 

Ak si nenastavíme budík, ľahko môžeme zaspať. Dokonca, niektorým sa to podarí aj pri natiahnutom budíku. Keď nás zobudí ráno telefonát, že ide okolo nášho domu náš známy priateľ, a chce sa zastaviť nás pozdraviť, človek sa ľahko zahanbí. O čo skôr budeme zahanbení, ak nás prebudí samotný Kristus. Nemyslím teraz na ranné zobúdzanie, ale na stav hriechu. Ak človek nebdie, ľahko vpustí do svojej duše nepriateľa, lebo oči jeho srdca sú „ešte zalepené od spánku“. Preto Pavol napomína: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“(Ef 5,14)

 

Ak sa zadívame aj na našu Katedrálu sv. Martina v Spišskom Podhradí, aj na jej streche nájdeme kohúta. Je priamo nad svätyňou. Ak kresťan nie je bdelý, ľahko padne. Kohút nám symbolizuje pripravené srdce. Srdce, ktoré „nespí“, ale je vedené Kristovým svetlom, vždy zbadá možnosť poslúžiť skutkom lásky, či číhajúce pokušenie zhrešiť.

 

Niekedy spev kohúta môže byť aj kikiríkanie nášho svedomia. Ak nás pohrúži do sĺz pokánia, tak ako Sv. Petra, „vstaneme z mŕtvych“. Ak ho umlčíme, žiaľ zaspíme znova s duchovne mŕtvymi. Započúvajme sa najbližšie do spevu kohúta, alebo zapozerajme sa na jeho podobu a pripomeňme si Ježišove slová: „Bdejte!“